Aj tak chcem ešte veriť
Nejako som dúfala, že je to len omyl
Nahovárala som si, že je to len náhoda
Ten tichý koniec ma však zlomil
Omnoho viacej, než som sa nazdala
Ani teraz si to ešte nechcem pripustiť
Pod celou tou maskou iskierka nádeje
Neviem všetko to staré len tak opustiť
Nikdy by mi nenapadlo, že sa to udeje
No a čo že sa s tým neviem zmieriť?
Toľko vecí... a všetko dávno stratené
No a čo že ja chcem ešte stále veriť?
Tie miesta v srdci aj tak sú opustené
Útržky viet mi stále hlavou víria
Kiežby to bolo dopadlo inak
Mnohé pochybnosti sa mnou šíria
Všade hľadám aspoň malý náznak
Chcem sa vrátiť tam kam to už nejde
Pripadá mi akoby to bolo tak dávno
Aspoň malinká štrbinka kebyže sa nájde
Bez váhania prejdem cez ňu rovno
Lenže ja ju neviem nájsť
Neviem kde mám hľadať
Za tebou zasa raz zájsť
O chvíľu nebudem už vládať
No ja vlastne nevládzem už teraz
Tá iskierka nádeje ma zvnútra spálila
Spomínala som na všetko a neraz
Každá spomienka niečo vo mne zabila
Každá jedna zabila kúsok môjho ja
Už dávno nie som taká aká som bývala
Niekedy mám pocit že sa mi to iba zdá
Vlastnej minulosti z okna som kývala
Kývala som i mnohým iným veciam
Ktoré sú už všetkými aj tak zabudnuté
Divím sa vlastným zhrbeným pleciam
Aj sny ostali už celkom vychudnuté
Akoby aj mohli byť také ako predtým
Keď sa toho toľko za ten čas udialo
Tak veľa sa toho stalo medzitým
Desím sa, že už to bude takto nastálo
A možno preto vlastne ešte verím
Kvôli tomu, že mám sama strach
Až na pokraj toho zármutku mierim
Buď to prejdem či sa zmením na prach
Na prach by sa radšej mohli spomienky zmeniť
Alebo aspoň zmiznúť kdesi ďaleko a hlboko
Potom sa s tým konečne môžem aj zmieriť
Ostane už iba pomník, zabudnutý náhrobok
A keď raz o pár rokov prejdem okolo
Aj tak sa mi bude zdať, že to bolo včera
A pritom akoby to vlastne ani nebolo
Čas tie spomienky pomaličky stiera
Časom zotrie aj tú nádej a vieru
Vietor všetko do strán rozfúka
Duša konečne zas dočká sa mieru
Aj keď život berie to čo ponúka
Nahovárala som si, že je to len náhoda
Ten tichý koniec ma však zlomil
Omnoho viacej, než som sa nazdala
Ani teraz si to ešte nechcem pripustiť
Pod celou tou maskou iskierka nádeje
Neviem všetko to staré len tak opustiť
Nikdy by mi nenapadlo, že sa to udeje
No a čo že sa s tým neviem zmieriť?
Toľko vecí... a všetko dávno stratené
No a čo že ja chcem ešte stále veriť?
Tie miesta v srdci aj tak sú opustené
Útržky viet mi stále hlavou víria
Kiežby to bolo dopadlo inak
Mnohé pochybnosti sa mnou šíria
Všade hľadám aspoň malý náznak
Chcem sa vrátiť tam kam to už nejde
Pripadá mi akoby to bolo tak dávno
Aspoň malinká štrbinka kebyže sa nájde
Bez váhania prejdem cez ňu rovno
Lenže ja ju neviem nájsť
Neviem kde mám hľadať
Za tebou zasa raz zájsť
O chvíľu nebudem už vládať
No ja vlastne nevládzem už teraz
Tá iskierka nádeje ma zvnútra spálila
Spomínala som na všetko a neraz
Každá spomienka niečo vo mne zabila
Každá jedna zabila kúsok môjho ja
Už dávno nie som taká aká som bývala
Niekedy mám pocit že sa mi to iba zdá
Vlastnej minulosti z okna som kývala
Kývala som i mnohým iným veciam
Ktoré sú už všetkými aj tak zabudnuté
Divím sa vlastným zhrbeným pleciam
Aj sny ostali už celkom vychudnuté
Akoby aj mohli byť také ako predtým
Keď sa toho toľko za ten čas udialo
Tak veľa sa toho stalo medzitým
Desím sa, že už to bude takto nastálo
A možno preto vlastne ešte verím
Kvôli tomu, že mám sama strach
Až na pokraj toho zármutku mierim
Buď to prejdem či sa zmením na prach
Na prach by sa radšej mohli spomienky zmeniť
Alebo aspoň zmiznúť kdesi ďaleko a hlboko
Potom sa s tým konečne môžem aj zmieriť
Ostane už iba pomník, zabudnutý náhrobok
A keď raz o pár rokov prejdem okolo
Aj tak sa mi bude zdať, že to bolo včera
A pritom akoby to vlastne ani nebolo
Čas tie spomienky pomaličky stiera
Časom zotrie aj tú nádej a vieru
Vietor všetko do strán rozfúka
Duša konečne zas dočká sa mieru
Aj keď život berie to čo ponúka
