Bludička
Parkom blúdi žena tajomná
ukrytá v kabáte nočných lámp.
V tvári javí sa hrdosť zranená;
ruka držiaca srdce plné máp.
Stratila smer pod túlavým mesiacom
hľadá cestu,odvahu či nádej?
Pozerá sa bezmocne k spiacim oblakom,
netuší či zastaviť má, či pokračovať ďalej.
Nemá minulosť, budúcnosť, má len teraz,
len svoj portrét (zablúdenej) stratenej v mláke má
jej budúcnosť splieta sa v nekonečný povraz,
(ktorý) pomaly ju objíma.
Lúči sa, bozkáva na čelo svojho anjela
tancom, chce vypliesť sa z jeho čistých krídel,
posledný krát jej slza na pery spadla,
ňou spečatila ich nepodstatný bielo-čierny údel.
Na kraji noci pocítila trpkú chuť tmavej zimy,
bosá, opustená na chladnej lavičke,
už viac nenašla do svojej básne rýmy
a tak tam čaká-čaka, kým si po ňu jej anjel príde!
ukrytá v kabáte nočných lámp.
V tvári javí sa hrdosť zranená;
ruka držiaca srdce plné máp.
Stratila smer pod túlavým mesiacom
hľadá cestu,odvahu či nádej?
Pozerá sa bezmocne k spiacim oblakom,
netuší či zastaviť má, či pokračovať ďalej.
Nemá minulosť, budúcnosť, má len teraz,
len svoj portrét (zablúdenej) stratenej v mláke má
jej budúcnosť splieta sa v nekonečný povraz,
(ktorý) pomaly ju objíma.
Lúči sa, bozkáva na čelo svojho anjela
tancom, chce vypliesť sa z jeho čistých krídel,
posledný krát jej slza na pery spadla,
ňou spečatila ich nepodstatný bielo-čierny údel.
Na kraji noci pocítila trpkú chuť tmavej zimy,
bosá, opustená na chladnej lavičke,
už viac nenašla do svojej básne rýmy
a tak tam čaká-čaka, kým si po ňu jej anjel príde!
