Malá nádej
Keby si vtedy čo i len tušila, čo všetko bude ťa to stáť
Darmo teraz ľutuješ a prosíš čas, tak na chvíľu sa vráť
Ten sa ti len vysmeje do tváre a kľudne beží ďalej
Neostalo nič ani len z tej hlúpej nádeje, tak malej
To čo bolo vtedy, nie, to sa už viac nevráti
Spomienka sa však z pamäti nikdy nestratí
Ty len kráčaš proti studenému vetru ďalej
Hľadajúc aspoň kúsok z tej nádeje malej
No vietor to všetko iba tak bezcitne odvial
Sfúkol plamienok, čo vždy ťa trocha zohrial
Trasieš sa celá, no ešte stále veríš ďalej
V úlomok z tej nádeje, zrazu menšej než malej
Keď spomienky ako listy do všetkých strán rozfúka
Tú jedinú nie, tá stále pred tebou sa živo ponúka
Nechceš ju a ona tebe akoby napriek je tu ďalej
Tak sa nediv, že pohltila miesto tej nádeje malej
Kiež by aspoň nebola tak príšerne živá
Snáď mohlo by sa zdať, že sa ti len sníva
Všetko, čo si prežila, v tebe žije ďalej
Jediné čo dáko zmizlo, duša nádeje malej
Keď z reality do sna sa prebúdzaš
Trpkú minulosť na chvíľu nevnímaš
Len aby si so spomienkou žila ďalej
V smútku za stratou svojej nádeje malej
A keď už nevládzeš a cítiš sa zlomená
Pre ostatných v mysli chorá a šialená
Len v daždi na lavičke sedíš si ďalej
Stále zahľadená po tej nádeji malej
Tebe je však úplne jedno, čo si myslia
Spomienky pred tebou vo vzduchu visia
Budeš na nich tak strašne lipnúť aj ďalej?
Celkom sa tak vzdávajúc nádeje malej?
Stratený čas už nedostaneš k dobru
Mraky neodkryjú oblohu inokedy modrú
A pršať z nich bude kľudne aj ďalej
Žeby na pomník zabudnutej nádeje malej?
Už nemáš chuť ani silu ešte niekam kráčať
Život minulými spomienkami zasa strácať
Má vlastne nejaký zmysel snažiť sa ďalej?
Pre ňu áno. Pre tú smutnú malú nádej.
Darmo teraz ľutuješ a prosíš čas, tak na chvíľu sa vráť
Ten sa ti len vysmeje do tváre a kľudne beží ďalej
Neostalo nič ani len z tej hlúpej nádeje, tak malej
To čo bolo vtedy, nie, to sa už viac nevráti
Spomienka sa však z pamäti nikdy nestratí
Ty len kráčaš proti studenému vetru ďalej
Hľadajúc aspoň kúsok z tej nádeje malej
No vietor to všetko iba tak bezcitne odvial
Sfúkol plamienok, čo vždy ťa trocha zohrial
Trasieš sa celá, no ešte stále veríš ďalej
V úlomok z tej nádeje, zrazu menšej než malej
Keď spomienky ako listy do všetkých strán rozfúka
Tú jedinú nie, tá stále pred tebou sa živo ponúka
Nechceš ju a ona tebe akoby napriek je tu ďalej
Tak sa nediv, že pohltila miesto tej nádeje malej
Kiež by aspoň nebola tak príšerne živá
Snáď mohlo by sa zdať, že sa ti len sníva
Všetko, čo si prežila, v tebe žije ďalej
Jediné čo dáko zmizlo, duša nádeje malej
Keď z reality do sna sa prebúdzaš
Trpkú minulosť na chvíľu nevnímaš
Len aby si so spomienkou žila ďalej
V smútku za stratou svojej nádeje malej
A keď už nevládzeš a cítiš sa zlomená
Pre ostatných v mysli chorá a šialená
Len v daždi na lavičke sedíš si ďalej
Stále zahľadená po tej nádeji malej
Tebe je však úplne jedno, čo si myslia
Spomienky pred tebou vo vzduchu visia
Budeš na nich tak strašne lipnúť aj ďalej?
Celkom sa tak vzdávajúc nádeje malej?
Stratený čas už nedostaneš k dobru
Mraky neodkryjú oblohu inokedy modrú
A pršať z nich bude kľudne aj ďalej
Žeby na pomník zabudnutej nádeje malej?
Už nemáš chuť ani silu ešte niekam kráčať
Život minulými spomienkami zasa strácať
Má vlastne nejaký zmysel snažiť sa ďalej?
Pre ňu áno. Pre tú smutnú malú nádej.
