Tak sa zmier
Nahlas nepoviem, to len slzy tíško skanú na papier
Neustále šepkám si, tak sa s tým zmier, tak sa zmier
A roztrasený vzlyk keď neudržím a skĺzne mi z pier
Nie, neostáva mi nič iné, len sa s tým nejak zmier
Tak mimo, tak vidím, počujem a tak aj všetko cítim
Keď každé slovo zabodávalo sa hlbšie pod povrch
Len to vnímam srdcom žiarlivosťou trocha zhnitým
Aj to, čo sa vyrieklo bol pre mňa iba lživý podvrh
Počúvať to stále dokola, to, čo vie tak krásne ubíjať
Nie som samozrejmosť, ktorú môžeš kedykoľvek mať
Alebo áno? Nechám si tebou samú seba takto vziať?
Už vlastne ani neviem, čoho sa mám presne teraz báť
Ani nie piate, hádam možno až dvadsiate, ba aj ďalej
Pri dvoch zas nepotrebná, pri dvoch zasa raz navyše
A cítim sa hlúpo, veď pri takej malichernosti malej
Najďalej aj keď tak by som chcela byť raz najbližšie
Tak prečo narovinu nepoviem a klamem takmer do očí?
Prečo podvedome čakám, kto sa teraz chrbtom otočí?
Pritom točím sa len ja, nech len mi to nejde všetko na oči
Tak len hlbšie a hlbšie do toho klamstva sa ja namočím
Prečo som len kývla hlavou a povedala presný opak
To netuším ani v najmenšom, nemám ani len zdania
Len snažím sa tie slzy potlačiť a vravím si no tak
Neviem sformulovať žiadne slová do jednoho priania
Lebo ja neviem čo chcem, neviem po čom túžim
Len vlastným výčitkám a sebaľútosti si ja slúžim
A keď ten malý otvor raz možno až celkom zúžim
Nikdy nie priamo, vždy okolo toho iba krúžim
Možno chcem, nech sa dozvie, nech vie, čo v mysli
Ale strach mám aj sama pred sebou, je tak divne
Neviem prečo, nemôžem, hlava sama si to myslí
Hádanka aj pre mňa a tak priveľa je nás v nej
Tak len nepoviem, len tie slzy premočili celkom papier
Mechanicky opakujem zmier sa s tým, tak sa zmier
A tisíc slov, čo chcelo by skĺznuť z mojich pier
Zastavených je tým krátkym jediným - tak sa zmier
Neustále šepkám si, tak sa s tým zmier, tak sa zmier
A roztrasený vzlyk keď neudržím a skĺzne mi z pier
Nie, neostáva mi nič iné, len sa s tým nejak zmier
Tak mimo, tak vidím, počujem a tak aj všetko cítim
Keď každé slovo zabodávalo sa hlbšie pod povrch
Len to vnímam srdcom žiarlivosťou trocha zhnitým
Aj to, čo sa vyrieklo bol pre mňa iba lživý podvrh
Počúvať to stále dokola, to, čo vie tak krásne ubíjať
Nie som samozrejmosť, ktorú môžeš kedykoľvek mať
Alebo áno? Nechám si tebou samú seba takto vziať?
Už vlastne ani neviem, čoho sa mám presne teraz báť
Ani nie piate, hádam možno až dvadsiate, ba aj ďalej
Pri dvoch zas nepotrebná, pri dvoch zasa raz navyše
A cítim sa hlúpo, veď pri takej malichernosti malej
Najďalej aj keď tak by som chcela byť raz najbližšie
Tak prečo narovinu nepoviem a klamem takmer do očí?
Prečo podvedome čakám, kto sa teraz chrbtom otočí?
Pritom točím sa len ja, nech len mi to nejde všetko na oči
Tak len hlbšie a hlbšie do toho klamstva sa ja namočím
Prečo som len kývla hlavou a povedala presný opak
To netuším ani v najmenšom, nemám ani len zdania
Len snažím sa tie slzy potlačiť a vravím si no tak
Neviem sformulovať žiadne slová do jednoho priania
Lebo ja neviem čo chcem, neviem po čom túžim
Len vlastným výčitkám a sebaľútosti si ja slúžim
A keď ten malý otvor raz možno až celkom zúžim
Nikdy nie priamo, vždy okolo toho iba krúžim
Možno chcem, nech sa dozvie, nech vie, čo v mysli
Ale strach mám aj sama pred sebou, je tak divne
Neviem prečo, nemôžem, hlava sama si to myslí
Hádanka aj pre mňa a tak priveľa je nás v nej
Tak len nepoviem, len tie slzy premočili celkom papier
Mechanicky opakujem zmier sa s tým, tak sa zmier
A tisíc slov, čo chcelo by skĺznuť z mojich pier
Zastavených je tým krátkym jediným - tak sa zmier
